Zuzana Široká - Černicové dievčatá

Žáner: spoločenský/filozofický román
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 256


O knihe

Ema má mamu a aj ona je mama. Zrazu je však sama - jej manžel Tobias nečakane zomrel. Zanechal jej zásuvku plnú starých obrázkov, zápiskov a tajomstiev rodiny a krajiny, s ktorou ju nikdy nezoznámil. Ema sa spolu s deťmi vydá na cestu za minulosťou svojho muža, za koreňmi rodu jej synov, za tajomstvami žien ukrývajúcich spálené duše v hustom černičí. Spolu s liečivými bylinkami v starej záhrade, takmer navlas rovnakej ako bola tá, v ktorej vyrastala, zbiera pradienka jednotlivých osudov a postupne ich spletá do veľkého príbehu o zranených, no múdrych ženách a o každodenných zázrakoch odohrávajúcich sa medzi bylinkovými záhonmi.

"Je tam, kde vždy. Myslí si, že tam patrí, pretože je jedna z nás, černicových dievčat. Sme obrastené tŕním, aby sa k nám nik nedostal. Ani ľudia, ani zázraky."


Môj názor

Priznám sa, že na celej knihe sa mi najviac páčil začiatok. Ten bol pre mňa prísľubom naozaj kvalitného čítania. Ja totiž zbožňujem knihy s vojnovou tematikou a táto sa takisto niesla v tomto duchu. Ale aspoň na začiatku. Potom to už pre mňa bohužiaľ akosi stratilo ten správny šmrnc. 

Hlavný dôvod, pre ktorý som knižku v jednom kuse odkladala je celý ten jej bylinkový nádych, ktorý sprevádza dej od začiatku až po koniec. Na každý bôľ či problém existuje bylinka, ktorá všetko zázračne vyrieši a zahojí. Naozaj?Bodaj by to tak fungovalo! Pre mňa to bola troška nuda, ale ako sa hovorí - sto ľudí, sto chutí.

Na druhej strane musím pochváliť obálku - tá ma zaujala na prvý pohľad. Námet celkom určite mnoho ľudí zaujme, no ja som sa po celý čas nedokázala zbaviť pocitu, že som už niečo podobné čítala. Na jej obhajobu však musím povedať, že aj keď sa dej dal veľakrát predvídať, bolo tam zopár nečakaných vecí, ktoré ma prekvapili a teda docielili, aby som knižku úplne nezatracovala :-).

Viem, že toto nie je autorkina prvotina a na konte má určite iné diela, ktoré by mi mohli sadnúť viac a ktoré si určite niekedy veľmi rada prečítam, pretože jej štýl sa mi napriek všetkému páči - dokáže zaujať hoci píše jednoducho a pri takýchto knihách ja najradšej oddychujem. Takto túto knihu aj beriem - ako letnú oddychovku, pri ktorej netreba veľmi premýšľať.