Sebastian Fitzek - Pacient

Žáner: psychologický triler
Väzba: pevná
Počet strán: 304

Aby zistil pravdu, musí sa vzdať rozumu.

O knihe

Pred rokom zmizol malý Max Berkhoff a jeho otec Till Berkhoff odvtedy prežíva nočnú moru. Všetky indície vedú jedným smerom, a tak polícia dospeje k záveru, že Maxa uniesol sériový vrah Guido Tamnitz, a uzavrie pátranie po zmiznutom dieťati. Maxovmu otcovi zostáva jediná cesta, aby sa dozvedel pravdu. Sám sa stane pacientom na psychiatrii. 

Môj názor 

Začínam nadobúdať pocit, že ak by som siahla po ktorejkoľvek Fitzekovej knihe, výsledok by bol zaručene rovnaký. Pacient bol v poradí druhou knihou, ktorú som mala možnosť od tohto autora čítať a som očarená. A vôbec nie prekvapená. Lebo veď Fitzek.

Možno to niekomu bude pripadať zvláštne a celkom určite väčšina z vás od začiatku vedela, o čom kniha je, ja som si anotáciu vôbec neprečítala. Niekedy to zvyknem (ne)robiť a moje prekvapenie je vždy o to väčšie. Naozaj, skúste to.

Fitzekov štýl písania je pre mňa maximálne vyhovujúci. A tým, že dej postupne graduje (čo sa asi od dobrého trileru očakáva), celý čas vás udržiava v napätí. Ja som Pacienta hltala od prvých strán a odložila som ju iba vtedy, keď už to okoliu naozaj prekážalo (rozumej ľudia, ktorí nemajú štipky pochopenia pre vašu záľubu a potrebu mať chvíľku občas len pre seba)...

Na to, aby autor dokázal upútať čitateľovu pozornosť tak, že ani na chvíľku nezájde myšlienkami inam, naozaj treba mať talent. Keď tak nad tým uvažujem, tento pán je jeden z mála, ktorý túto schopnosť má. Tak dobre, je ich celkom dosť, ale každopádne je to u mňa majster trilerov. Verím, že nie som sama, čo to cíti podobne.

Teraz sa priznám k niečomu neospravedlniteľnému! V knihách niekedy preskakujem pasáže. Ale iba tie veeeľmi nudné, prisahám. Inokedy mám zase problém sa začítať, nudím sa, ošívam sa, jednoducho nie vždy je to to pravé. 
Pri tejto knihe sa mi nič z toho ani náhodou nestalo. Ani raz! A aj keď som si myslela, že po Pasažierovi 23 už nemôže prísť nič lepšie, prišlo. Vlastne prišiel. Pacient. A ten úplne predčil moje očakávania a nech sa snažím ako chcem, neviem nájsť jedinú vec, ktorá by mi na nej prekážala. 

Till Berkhoff sa dá zavrieť na psychiatrii iba preto, aby sa dostal bližšie k únoscovi, či možnému vrahovi jeho syna. A zistiť, či je vôbec ešte nejaká šanca, že jeho malý Max stále žije. Viac prezradiť ani nemôžem, pretože všetko ostatné je v deji naozaj podstatné, čiže akýkoľvek náznak by vám mohol pokaziť pôžitok z čítania a to je predsa to posledné, čo chcem:-).

Boli tu použité rôzne zvraty, ktoré sa vám rozhodne nepodarí predvídať. A aj keď som si celý čas myslela, že viem, ako sa kniha skončí, autor so mnou vybabral - samozrejme, bolo to úplne inak. 
Kto ešte nič od Sebastiana nečítal, mal by s tým začať čo najskôr. Povinne.