Roman Kulich - Krik nevinných

03.09.2019

Žáner: mysteriózny triler
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 192


O knihe

Malebná Gaderská dolina v srdci Turca ukrýva svoje tajomstvo. V dedine Blatnica sa začínajú diať čudesné veci. Mnohým obyvateľom zmizli domáce zvieratá, ktoré neskôr nájdu barbarsky zabité. Kto by mohol podobnú ukrutnosť vykonať? Prečo sa zrazu dejú takéto ohavnosti? Miestny mladík Marek a jeho priateľka Romana vyšetrujú záhadu na vlastnú päsť, pretože sa ich osobne týka. Postupne zisťujú, že v okolí zmizlo aj niekoľko mužov. Udalosti naberajú rýchly spád. Ide len o miestne sprisahanie, alebo siaha komplot do celého Slovenska, či dokonca ďalej? 

Môj názor

Túto knihu som mala v jednom kníhkupectve vyhliadnutú dlhšie, ale akosi som nad ňou vždy váhala. Pretože knihy tohto žánru z pera slovenských spisovateľov ma zatiaľ vždy sklamali a už ma asi nemôžu ničím prekvapiť. Inak tomu nebolo, žiaľ, ani v tomto prípade. A toto tu je jeden z ďalších dôvodov, prečo nad nimi budem vždy ohŕňať nos.

Začiatok vyzeral veľmi sľubne, do deja som sa začítala ľahko a rýchlo. Príbeh pôsobil zaujímavo, bola som zvedavá, čo bude ďalej...
Ani neviem, kde nastal ten zlom, keď som si povedala, že už to hraničí s niečím, čo je pre mňa jednoducho nečitateľné. A ja som sa tak veľmi premáhala a snažila sa ju dočítať. A aj napriek tomu, že kniha má len 192 strán, bolo to veľmi náročné. A nedočítať takú útlu knižku? Povedala som si, že to musím dať aj keby čo bolo! A dala som. Horko-ťažko, ale dala.

To, že v príbehu zomrelo príliš veľa zvierat, ani komentovať nejdem. Asi to k tomu patrilo, aby dej pôsobil ešte viac autenticky a čitateľa poriadne vydesil. Ja som vydesená nebola ani náhodou, skôr mi to bolo akési nepríjemné a zároveň cudzie...
Autor v snahe celé to nejako umelo vyšperkovať používal slovné spojenia a výrazy, ktoré sa v bežnej komunikácii nepoužívajú. Malo to však opačný efekt - všetky dialógy vyzneli naozaj komicky a absurdne. 

Ale! Čo by som naozaj chcela vyzdvihnúť, je ZAČIATOK a KONIEC tohto za vlasy pritiahnutého príbehu.
Začína sa exorcizmom najstaršej obyvateľky dediny Blatnica (doposiaľ som o exorcizme nečítala, videla som len zopár filmov), čo ma okamžite zaujalo.
Potom nasledovala kopa dialógov, ktoré sprevádzali vyšetrovanie Mareka a Romany a ktoré pre mňa nemali zmysel ani hĺbku. 
Záver bol však v podstate nepredvídateľný (aspoň mne nenapadlo, že by sa to mohlo skončiť zrovna takto). Bola som príjemne prekvapená a aspoň ten troška uchránil knihu od toho, aby som ju úplne zatracovala a oľutovala aj tých pár peňazí, čo som na ňu minula.

Možno je to naozaj škoda a možno, že už nejaký doposiaľ neznámy Slováčisko ozaj napísal niečo mysteriózne a zároveň brilantné, ale po tomto pseudotrileri som si jednoducho povedala, že so slovenskými trilermi raz a navždy skoncujem a už sa nikdy nenechám nijakým zlákať, nech si na mňa z police kníhkupectiev volajú, koľko len chcú.