Paolo Giordano - Požierači neba

21.06.2019

Žáner: spoločenský román
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 400

"Krásny, silný, emocionálny a skrz-naskrz aktuálny román."

O knihe 

Letá na juhotalianskom vidieku pri mestečku Speziale sú pre Teresu časom nesmiernej nudy. Jedného dňa jej však do života vtrhnú traja chlapci - bratia, no nie pokrvní, takmer ešte deti, plní nespútaných a čistých túžob ako ona. Uprostred víru udalostí, ktoré Terese navždy zmenia život, stojí Bern, ktorý ostatných priťahuje ako magnet a posúva ich za hranicu dovoleného. Bern pozná len absolútne vášne - Boha, sex, prírodu a dieťa.
Je to príbeh, ktorý sa odohráva v horúcom talianskom lete a vracia nás do čias, keď boli lásky životné a osudové.


Môj názor

Tak už aj ja som podľahla fenoménu a celému tomu ošiaľu menom Paolo Giordano. Nedalo sa inak, keďže sa o ňom veľa hovorilo a písalo (a stále sa aj veľa hovorí a píše) a o tejto knihe obzvlášť. A myslím si, že celkom oprávnene.
Navyše ma oslovil zaujímavý názov, ktorý vo mne vzbudil zvedavosť. 

Veľakrát sa mi stalo, že ma pri knihe sklamal jej preklad a povedala som si, že ak by ju možno preložil niekto iný, bol by z toho celkom fajn počin. No v tomto prípade sa nič podobné nestalo, pani Štefánková odviedla neskutočnú prácu, pretože každá jedna veta bola pre mňa zážitkom aj napriek tomu, že je dej napísaný jednoducho a naozaj "nezaťaží čitateľa návalom slov, no odovzdá mu všetko dôležité."

Priznám sa, že dej sa vyvíjal pre mňa trochu zvláštnym spôsobom, občas sa prihodilo aj zopár absurdností, ktoré troška bočili od reality a ktoré v mojej recenzii samozrejme nespomeniem, nakoľko by odkryli dôležitý kus deja a celkom určite by som vám pokazila zážitok z čítania. 

Paolo má úžasnú schopnosť vykresľovať pocity, prostredie a celkovú atmosféru, vďaka čomu ľahko nadobudnete pocit, že ste na tom talianskom vidieku spolu s hlavnými postavami, ktoré sú, mimochodom, nesmierne sympatické.

"Predstavovala som si Berna každý večer, kým som sama zaspala, videla som, ako krája priestor dlhými krokmi. Keby sa boli lepšie pozreli, videli by tam na zemi ešte jeho tieň. A musela by som im vysvetľovať, že Bern nemohol zmeniť miesto pobytu za nijaké iné na svete, lebo jeho duša patrila sem, medzi tieto rastliny, tieto kamene."


Tento silný príbeh ponúka mnoho. Nájdete v ňom totiž veľa zaujímavých tém ako je náboženstvo a viera, túžba po rodičovstve, láska a jej rôzne podoby - partnerská, súrodenecká, či rodičovská a taktiež láska osudová - tá sprevádza čitateľa od začiatku až po koniec knihy. To je totiž to, čo spája Teresu a Berna aj napriek všetkým strastiam a sklamaniam. Po celý ten čas som v kútiku duše dúfala, že ich životy znova osud spojí dohromady.

Ďalšou zaujímavou témou spomenutou v knihe je aj ekologický spôsob života, aký vedú hlavní hrdinovia, čo je v dnešnej dobe dosť aktuálne.
Môže vám to celé vyznieť ako poriadny guláš, ale pri čítaní sami zistíte, že ono to všetko spolu naozaj funguje a Paolov štýl písania vás natoľko vtiahne do deja, že nebudete chcieť prestať čítať.

Hoci mnohí hovoria, že si šli pri tejto knihe oči vyplakať, ja som nevyronila ani jedinú slzu. Príbeh to bol síce krásny a dojemný, no vo mne však také silné emócie nevyvolal.
Aj napriek tomu mi Požierači neba priniesli ozajstný čitateľský zážitok a s obrovskou vervou sa vrhnem na ďalšie z jeho diel. Len aby neprišlo sklamanie po tak dobrej knihe, akou pre mňa bola táto:-)