Paolo Cognetti - Osem hôr

28.08.2019

Žáner: spoločenský román
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 248

Tento príbeh som začal písať ešte ako dieťa; je to príbeh, ktorý mi patrí, tak ako mi patria moje spomienky. Keď sa ma pýtajú, o čom je, vždy odpoviem: o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom. 


O knihe

Osem hôr je príbeh o priateľstve medzi dvomi chlapcami, neskôr medzi dvomi úplne odlišnými mužmi - dobrodružná cesta zložená z útekov a pokusov o návrat k ustavičnému hľadaniu cesty k sebapoznaniu.

Môj názor

Po tejto knižke som siahla s veľkým očakávaním, nakoľko sa o nej veľa hovorilo, zaujala ma svojou anotáciou, ktorá sľubuje príbeh o sile priateľstva. Ale k čítaniu ma najviac motivovalo asi práve to, že za menom Paolo Cognetti musí jednoducho stáť výnimočný príbeh. A to sa osvedčilo aj v tomto prípade.

Pietro je plachý, skromný chlapec, ktorý vyrastá v podstate sám, bez priateľov, len v kruhu svojich najbližších. Jeho rodičia sú dušou i srdcom pripútaní k horám. Hory sú ich vášeň: spoznali sa v horách, zamilovali sa do seba v horách, na úpätí Troch lavaredských štítov sa dokonca zobrali.

Pietro však s otcom nemá najlepší vzťah. Jeho otec je chemik pracujúci vo fabrike, podozrievavý a nervózny muž, ktorý sa každý večer vracia domov plný hnevu. Jediné, čo ho naozaj napĺňa, je turistika po jeho milovaných horách. Samozrejme, ako každý otec, tak aj on by veľmi rád trávil čas so svojím synom a veľmi si praje, aby šiel v jeho šľapajách.
V istom období začne Pietro naozaj chodiť (nie s veľkým nadšením) na túry so svojím otcom, čo bolo "asi to jediné, čo kedy od neho dostal a čo sa najviac podobalo na vzdelanie".

Medzitým sa Pietro spriatelí s rovesníkom Brunom. Tak sa začínajú ich roky dobrodružstiev, bádania a objavovania medzi opustenými domami a strmými horskými chodníkmi. Po mnohých odlúčeniach a opätovných návratoch k sebe, Pietro získava naozajstné dedičstvo, ktoré ich dvoch nadobro zblíži.

"Priateľstvo, ktoré vznikne v horách, trvá navždy." 

"Aj tu, kde sa les končí a nie je nič, len lúky a skalný násyp, som doma. Je to nadmorská výška, do ktorej patrím a v ktorej sa cítim dobre."

Stretla som sa aj s názormi, že táto kniha nie je absolútne ničím výnimočná, obsah je nudný a že v podstate ani neprináša nijaké posolstvo. Práve naopak - z tohto príbehu posolstvo priam srší a ja som ho poňala asi takto: To najsilnejšie priateľstvo prekoná všetky nástrahy a ani čas, či diaľka nezabráni tomu, aby pretrvalo.


Tento príbeh bol pre mňa takpovediac únikom z reality. Tým sú v konečnom dôsledku asi všetky knihy, ale táto vás zaručene prenesie do hôr, ktorých prostredie pohladia dušu. A naozaj - ak máte radi hory, či prírodu všeobecne, tento príbeh je aj pre vás. Ja osobne som sa v ňom našla a budem naň ešte dlho s úsmevom spomínať.