Jozef Karika - Priepasť

28.03.2019

Žáner: fantasy/horor/scifi
Väzba: pevná
Počet strán: 272

O knihe

Bývalý lezec trpiaci panickým strachom z výšok narazí na legendu o skalnej plošine v Tatrách, kde neznáma sila núti ľudí, ktorí tam zablúdia, skočiť do priepasti a zabiť sa. Nezvyčajné množstvo smrteľných nehôd v tejto oblasti mu nedá spávať. Rozbehne pátranie na vlastnú päsť, lenže skutočnosti, ktoré odhalí, sa vymykajú ľudskej predstavivosti a chápaniu. Za svoju zvedavosť kruto zaplatí - sám sa ocitne na hrane priepasti.
Je stará legenda horských vodcov o nadprirodzenej sile zhadzujúcej ľudí do hlbín iba strašidelná fáma, alebo obsahuje zrnko pravdy?

"Stačí mi chvíľa, aby som pochopil, o čo ide - sprunggeist ma postupne pohlcuje. Každým razom sem zo mňa prenesie viac, každé vtiahnutie je ako väčšie a väčšie sústo. Obhrýza ma až na kosť, nakoniec ma zhltne a strávi celého."



Môj názor

Prvou knihou od Jozefa Kariku, ktorú som mala "česť" prečítať, bola kniha Strach a práve tá ma presvedčila, že trilery tohto typu veru nebudú mojou šálkou kávy. Možno je to len autorovým štýlom písania, no u mňa najmä to vždy zohrá veľkú úlohu.
Knihu Priepasť som však dostala ako darček, tak som si povedala, že to s ním ešte skúsim. Veľmi dlho som ju odkladala, pochopiteľne kvôli predchádzajúcej nie veľmi dobrej skúsenosti s jeho tvorbou. Názory na ňu sa však líšia, no mňa napodiv pomerne prekvapila. 


"Dokonale šťastným ťa neučiní nič na svete. Ale dokonale nešťastným ťa spraví aj tá najhlúpejšia náhoda." 


Moje pocity po dočítaní tejto knihy boli jedným slovom zmiešané. Na jednej strane chápem ľudí, ktorí na ňu nedajú dopustiť a nevedia si vynachváliť ďalší skvost od pána Kariku, no na strane druhej úplne rozumiem aj tým, ktorí ju zatracujú.

Aj napriek tomu, že sú kapitoly dlhé, čo ja naozaj pri čítaní neobľubujem, čítajú sa ľahko a dej sa veľmi rýchlo prehupne do napínavej časti, ktorá vás po celý čas udržiava v strehu a čítate s očami na stopkách.
Je vidieť, že pán spisovateľ má všeobecný rozhľad a kniha hýri zaujímavými faktami o Tatrách i o Slovensku všeobecne. Takisto v nej nájdete mnoho duchaplných myšlienok a nejedna stojí za zamyslenie.

Páčilo sa mi, ako v tomto príbehu autor narábal s mýtmi a legendami a pri živých spomienkach, ktoré má hlavná postava možnosť vidieť, som mala ozajstné zimomriavky. Šokujúce momenty tu však vystriedali ľahko predvídateľné situácie, a ak neboli predvídateľné, tak boli nezmyselné a s realitou mali len pramálo spoločné.

Na môj vkus tu bola až priveľmi riešená psychológia hlavnej postavy (miestami som si naozaj želala, nech už konečne skočí), čo síce neuberá na kvalite knihy, no pôsobí občas nudne a zdĺhavo. Ďalším negatívom pre mňa bolo, že som čakala viac deja, nakoľko sa v podstate celý príbeh odohrával na jednej tatranskej plošine.

Teraz možno moja recenzia vyznie vcelku negatívne, no nebolo to však to najhoršie, čo sa mi dostalo do rúk. Najmä vďaka tomu, že som sa pri čítaní miestami naozaj bála! a aj napriek predvídateľnému záveru a obrovskej podobnosti s Trhlinou a Tmou, Priepasť odporúčam.